Cyprián Majerník

Maliar

Dňa 24.novembra 1909 sa vo Veľkých Kostoľanoch narodil významný slovenský maliar, jeden z protagonistov Generácie 1909 Cyprián Majerník. Rod Majerníkovcov sa vo Veľkých Kostoľanoch uvádza už začiatkom 18. storočia. Jeho otec Michal Majerník ( 1865 - 1950 ), matka Johanna, rod. Chnapková ( 1869 - 1950 ) pochádzala z Dubovian. Mal päť bratov a dve sestry.

Ľudovú školu vychodil vo Veľkých Kostoľanoch a meštiacku školu v Pezinku. V rokoch 1924 - 1926 študoval na Strednej hospodárskej škole v Košiciach. Jeho poslaním však malo byť umenie. V roku 1926 krátko študoval na súkromnej maliarskej škole Gustáva Mallého. Zoznámil sa tu s maliarmi Jánom Mudrochom a Jánom Želibským, ktorí mu boli umelecky a generačne blízki. Dĺžka pobytu budúcich výtvarníkov na tejto škole závisela od toho, kedy sa im podarí spraviť prijímacie skúšky na vyššie výtvarné školy.  

V roku 1931 s výborným prospechom absolvoval Cyprián Majerník Akadémiu výtvarných umení v Prahe. Svoje maliarske práce prezentoval na výročnej školskej výstave v roku 1930. V rokoch 1931 - 1932 bol na študijnom pobyte v Paríži. Bolo to obdobie biedy, ale aj umeleckého prebudenia. Už v tom čase mal podlomené zdravie, ktorého stav sa neskôr len zhoršoval. Jeho prvé maliarske práce sú pod vplyvom profesora J. Obrovského, u ktorého v Prahe absolvoval časť štúdií, ale aj H. Matissa a A. Deraina. Po návrate z Paríža sa usadil v Prahe, so Slovenskom však kontakt nestratil. 

V roku 1933 sa zúčastnil na 1. Výstave Slovenska v Prahe. V Bratislave vystavoval v Spolku slovenských umelcov. V roku 1935 mal prvú suborn výstavu v Prahe v sieni Elánu pri Mazáčovom kníhkupectve. Jeho maľby boli v Prahe prijaté dobre – prijali ho za člena Umeleckej besedy, na Slovensku boli maľby prijaté rozporuplne.  Jeho zdravie sa zhoršovalo, podrobil sa nemocničnému liečeniu a absolvoval pobyt vo Vysokých Tatrách. Na Slovensko sa nevrátil ani po rozpade republiky a ostal v Prahe.

V roku 1940 mal v Prahe v Alešovej sieni Umeleckej besedy druhú samostatnú výstavu. V roku 1941 a 1943 navštívil Slovensko – rodičov vo Veľkých Kostoľanoch a priateľov z umeleckých kruhov v Bratislave.  Aj napriek zhoršenému stavu do Bratislavy prišiel ešte raz v roku 1945.

Námety Majerníkovej ranej tvorby sú späté s tradičnou témou slovenskej maľby – téma jeho malieb a kresieb. Jeho prejav sa dramatizuje a možno aj pod vplyvom postupujúcej choroby akoby v nich umelec stále unikal pred nebezpečenstvom.  Občiansky aj umelecky reaguje aj na zmenu spoločenských pomerov – vojnu v Španielsku i na začiatok 2. svetovej vojny. Odráža sa to napríklad v obraze Španielsky motív ( 1937 ), Utečenci ( 1938 ), Obete vojny ( 1941 ) atď. V svojich dielach dosahuje dramatičnosť prostredníctvom deja a rozvíja jeho epiku. Zaujímavá je jeho séria kresieb Dona Quijota, ktorú kreslí v rokoch 1937 – 1944. Jeho maliarska tvorba sa postupne začína odrážať aj v dielach jeho súčasníkov. V dielach sa maliar vyrovnáva s násilím páchaným silnejším nad slabším, putovaním utečencov bez domova i únikom pred nebezpečenstvom.

Don Quijote a Sancho Panza, 1940

V roku 1945 sa Cyprián Majerník oženil s Karlou Patočkovou, rod. Kukačkovou ( 1903 – 1970 ). Zomrel pod náporom zdravotnej krízy tragicky v Prahe 4. júla 1945. Je pochovaný na Vyšehradskom cintoríne v Prahe. Jeho hrob označuje náhrobok od sochárov V. Kerharta a K. Lidického. Za života maliar v roku 1942 dostal výročnú cenu Umeleckej besedy v Prahe za obraz Jazdci. V roku 1946 bol vyznamenaný im memoriam a v roku 1947 mu bola udelená štátna cena im memoriam. O pretrvávajúcom význame jeho diela – súboru olejomalieb, tempier, gvašov, ku ktorému mal umelec zvlášť sklon, kresieb a grafík hovori skutočnosť, že sú zastúpené v stálych expozíciách galérií v Bratislave a Prahe a v regionálnych galériách ako aj v zbierkach súkromných zberateľov. Dielo Cypriána Majerníka sa do našej súčasnosti vracia aj prostredníctvom výstav. V roku 1946 pri príležitosti posmrtnej výstavy maliara v Bratislave bola aj na MNV vo Veľkých Kostoľanoch usporiadaná výstava jeho obrazov.

Dňa 9. novembra 2007 v Prahe na dome v ulici nad Královskou oborou č. 5 ( Praha 7 – Bubenč ), v ktorom mal maliar ateliér a kde ukončil svoj život, bola odhalená pamätná tabula a bronzová busta maliara. Jej autorom je akademický sochár Zdeněk Jozef Preclík.

Zdroj: História obce Veľké Kostoľany 1208/1209 - 2009, autorov Marián Klčo, Vladimír Krupa, 2009