Jozef Mihalkovič

Redaktor, básnik, literát, prekladateľ

V rodine obchodníka Mihalkoviča vo Veľkých Kostoľanoch sa 30. januára 1935 k právu na život prihlásil najmladší syn Jozef. Po určitej dobe rodina odchádza do Trnavy, kde deti navštevujú základné a stredné školy. Túžbu po vzdelaní končí Jozef diplomom inžiniera na Vysokej škole chemicko-technologickej v Pardubiciach. Ako technológ nastupuje do stupavskej cementárne. Pretože ho však priťahuje literatúra a kultúrny život, zanecháva pôvodné povolanie inžiniera chémie a stáva sa riaditeľom Múzea Ľudovíta Štúra v Modre, odkiaľ neskôr odchádza na nové pôsobisko za redaktora Slovenského spisovateľa v Bratislave a určité roky venuje aj redaktorskej práci v československom rozhlase. Je literárne činný a vo vedúcich funkciách pracuje v literárnych časopisoch ( ROMBOID a Revue svetovej literatúry ). Mnohé zo svojich prác publikoval v Mladej tvorbe a Kultúrnom živote. Jeho poézia je autobiograficky konkrétna, sú v nej motívy viazané na rodný kraj, na okruh rodiny, ale i na pracovné prostredie. Mihalkovič je autor prítomnosti, ktorá nevstupuje do jeho poézie kvantitou, ale intenzitou. Ešte nedávno sme sa s jeho tvorbou mohli stretnúť v Literárnom týždenníku a Slovenských pohľadoch.

Diela:

Poézia

Ľútosť ( 1962 )

Zimoviská ( 1965 )

Albá ( 1972 )

Kam sa náhlite ( 1974 )

Približné položenie ( 1978 )

Plodnosť ( 1985, výber )

Príležitostné básne ( 1988 )

20 básní ( 2001 )

Z nových básní ( 2006, výber)

Esej

Modranské reflexie ( 2000 )

Iné

Listové tajomstvá  ( 2009 )

Listové tajomstvá II ( 2012 )

Spracovala Mária Nitková